Kuskus sa čoraz častejšie začína vyskytovať aj v našom regióne, jeho história sa však po stáročia spája najmä s Africkým kontinentom, kde sa nachádzajú recepty s kuskusom datované už v 13 storočí. Odtiaľ sa dostali do orientálnych krajín, najmä Libanonu a potom neskôr aj do Európy.
Kuskus sa vyrába mletím pšenice alebo iných oblinín (napríklad pšena) na múku pomocou veľkých oceľových valcov. Počas procesu mletia sa väčšie, hrubšie kúsky pšenice oddeľujú od menších. Väčšie kúsky sa nazývajú škrob, zatiaľ čo tie väčšie sa kategorizujú ako pšeničné otruby a pšeničné klíčky. Škrob sa potom používa na výrobu samotného kuskusu.
Tradične sa pripravuje kousko dlhým naparovaním, teda nie varením. V Európe sa však stretnete v obchodoch s takzvaným instatným kuskuskom, ktorý je už predpripravený a staší ho už len nechať dôjsť v horúcej vode, teda bez varenia. O tom ako ho pripraviť sa dozviete v druhej časti.
Kouskous sa dá využiť veľmi všestranne. Od prípravy šalátov, až po využitie do plnky či podobne ako pri bulgure aj ako priama príloha. Je to pre mňa tá najrýchlejšia možná príloha, ktorá ma napadá po cestovinách, kuskus si dokážete pripraviť už do 10 minút.
